Nórsky film Ole Giævera Proti prírode zobrazuje úplne obyčajného tridsiatnika, ktorý chce v horách rozchodiť, či skôr vybehať únavu zo života.
Hlavného hrdinu Martina nebaví práca, reči kolegov, ani miesto, kde žije. Znechucuje ho monotónnosť a otupná rovnakosť bežných dní, ktoré majú všetky predpoklady k tomu, aby takými ostali až do dôchodku. Chcelo by to zásadný obrat, radikálnu zmenu, alebo aspoň niečo. Navyše, v piatok tieto úvahy zintenzívňuje predstava predvídateľne usporiadaného rodinného víkendu. Preto ani neváha, či ho strávi so svojou manželkou Sigrid a synom Hellem. Ticho vzdoruje, vyberá si hory a v dusnej atmosfére odchádza. Beží nad mesto, stále hlbšie do lesa, od ľudí, do bezpečia prírody.
Okrem zopár krátkych dialógov, celý film utvárajú Martinove myšlienkové pochody a predstavy. Nejde však o štylizované filozofické zamyslenia, ani prehlboké úvahy sofistikovaného intelektuála o zmysle existencie. Skôr sa tu postupne odhaľuje voľne plynúce uvažovanie jednoduchého muža plné zmätkov, nejasností a rozporov. Je všedné a banálne, pričom k jeho obyčajnosti prispievajú pozastavenia nad rutinnými úkonmi a intímnymi záležitosťami, bezvýznamné príhody, ale aj mainstreamová hudba, ktorá niekoľkokrát emocionálne zadefinovala ovzdušie filmu.
Práve atmosféra „bežnosti“ dodáva pôsobivosť tomuto príbehu muža unikajúceho pred malomeštiackou každodennosťou. Naviac, Martin neustále veci ironizuje a cynicky komentuje, čím nechtiac upozorňuje na ich závažnosť. A to bez ohľadu na to, či ide o smsky manželke, popisy svojej minulosti, alebo postoje k vlastne sexualite. Podobne vyznieva aj jeho boj s prírodou, snaha splynúť zo zemou, nebyť, schovať sa, uniknúť, opustiť všetko a začať inak. Vlastne celý víkend je odhodlávaním sa pre razantný krok, hoci aj tak vie, že nič z toho nebude. Každodenné starosti ho uzemnia, bez zmeny bude pokračovať ďalej, nijaký zlom nenastane.
Napriek svojej introvertnosti má tento film neprehliadnuteľnú politickú dimenziu. Bez pátosu, veľkých slov a vyargumentovaných zdôvodnení poukazuje na sociálnu izolovanosť obyčajného muža, ktorý osamotený zápasí so svojimi pocitmi. Cez drobné udalosti popisuje neviditeľné podrobovania a obmedzenia konania, aktivity a realizácie niečoho zmysluplného. Zobrazuje chlapa, ktorý sa nechce hrať na bojovníka, ani rodinu nepokladá za zásadnú výzvu, no zároveň nevie klásť odpor vonkajším očakávaniam. Stal sa z neho absurdný a infantilný kastrát, ktorý vrchol svojho šťastia zažíva pri pozeraní porna.
Ironicky, zábavný, no rozhodne aj vážny film Proti prírode nedáva nadčasové odpovede. Skôr kladie otázky, ktoré sa stávajú naliehavými kvôli ich jednoduchosti, priamosti a samozrejmosti. A práve táto povrchnosť by ich mohla učiniť blízkymi a inšpiratívnymi nielen pre mužov.
Celá debata | RSS tejto debaty